Autorský debut Ellie Keel.
Temný príbeh z prostredia internátnej školy.
The Secret History pre mileniálov.
Takmer čerstvý debut mladej britskej autorky Ellie Keel nás privíta v High Realms – prestížnej internátnej škole. Píše sa september 1999 a už od prvej strany sledujeme štvoricu nadaných mladých študentov, ktorým bolo len nedávno udelené „Millenium Scholarship“. Vďaka tomu majú možnosť v tejto inštitúcii stráviť dva roky života a následne v štúdiu pokračovať na niektorej z najlepších vysokých škôl na svete.
Hneď od začiatku je čitateľovi zrejmé, že nejde o obyčajnú strednú školu. Okrem vnútorných pravidiel nastavených vedením školy je silno cítiť aj nemilosrdnú hierarchiu, poskladanú prevážne zo starších žiakov, ktorí majú často väčšie slovo, ako učitelia. Bohužiaľ, kontext tohto rozloženia kompetencií nebol zrejmý, a tak sa musíme uspokojiť s vágnou rovnicou „peniaze = moc“. Je to škoda – niektoré záporné postavy mali veľký potenciál byť vykreslené hlbšie a zaujímavejšie, ako len deti vplyvných a bohatých rodičov.
Rovnaký problém som videla aj u „kladných“ postáv – štyria študenti, ktorých život v High Realms sledujeme najpodrobnejšie, boli predstavení len veľmi letmo. Napríklad Rose: všetko, čo o nej vieme, je to, že jej zomrela matka, má šestnásť rokov a ako univerzitný šport si vybrala hokej. Nie je nám teda poskytnutý podrobnejší background, ktorý by nám objasnil jej chovanie, motiváciu či názory.
Samotná zápletka bola zaujímavá – Marta, jedna z členov talentovanej štvorice, sa po nešťastnom incidente s členkou školskej smotánky zavrie do veže v areáli školy, o ktorej okrem Marty vie len jeden ďalší študent. Tajná skrýša sa tak stane jej ďalším únikom pred realitou. Schovávaním chce unikať vedeniu školy, polícii a v neposlednom rade aj vlastnému otcovi. Prestane navštevovať výuku a niekoľko mesiacov uniká hľadáčiku všetkých okolo - okrem troch najbližších spolužiakov. Tí ju neúnavne kryjú až do momentu, kedy vedenie školy vzdá pátranie, vyškrtne ju zo zoznamu študentov a celú vec jednoducho hodí za hlavu. Či sa Ellie Keel snažila o akýsi voľný re-telling Jane Eyre či Rapunzel, mi nie je známe. Každopádne potenciál celého námetu, zdá sa mi, nebol naplnený. Nekonzistentné plot-twisty, nevyplnené a nedovysvetlené miesta v deji kazili dojem z celého čítania.
Najproblematickejšie mi však prišlo romantizovanie a normalizovanie násilia – aj sexuálneho. Nekonečná šikana zo strany školskej smotánky a jej absolútne ignorovanie zo strany vedenia High Realms mi prišla neuveriteľná a nereálna. Nemali by sa pedagógovia z tak prestížnej školy snažiť o to, aby povesť ich školy nebola poškvrnená, alebo aby aspoň staršie študentky nezatvárali tie mladšie v sprchách a nepálili im kožu vriacou vodou? Podobných incidentov bolo niekoľko a nerozumiem tomu, prečo to autorka považovala za nutné, keďže to v deji nepomáhalo absolútne ničomu. Doteraz mám pred očami pasáž, ktorá sa venovala Rose a jej úvahám o sexuálnom násilí, po ktorej som seriózne zvažovala, že knihu ani nedočítam – tak necitlivo a povrchne to bolo napísané. Neviem si ani predstaviť pocity osôb, ktoré niečo podobné zažili na vlastnej koži.
Knihu teda nepovažujem za najvydarenejšiu a rozhodne si nedovolím tvrdiť, že sa jedná o The Secret History pre mileniálov – ako jeden z predchádzajúcich recenzentov, ktorého výrok sa dostal až na obálku advanced reading copy. Do žánru Dark Academia sa však rozhodne hodí a stojí za pozornosť nováčikov v tomto žánri. Skúsenejším čitateľom budú pravdepodobne vadiť nedotiahnuté plot-twisty, nereálne správanie sa postáv a divné školské praktiky.