Držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru za rok 2022, ktorej bolo ocenenie udelené „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“ sa stala Annie Ernaux.
Autorka sa narodila 1. 9. 1940 v Lillebonne, vo Francúzsku. Neskôr sa presťahovala s rodičmi do Yvetotu, kde vlastnili kaviareň a potraviny. Navštevovala súkromnú katolícku školu, kde sa stretávala so spolužiačkami z vyššej vrstvy a hanbila sa za svoje chudobnejšie pomery.
Začiatkom 60-tych rokov sa odsťahovala za prácou do Londýna, neskôr študovala učiteľstvo v Rouene, ktoré zanechala a začala sa venovať literatúre. V tomto období napísala aj svoju prvú knihu, ktorú jej odmietli vydať a označili ju za „príliš ambicióznu“.
Jej život sa zmenil, keď sa vydala za Philippa Ernauxa a porodila dvoch synov. Pracovala ako učiteľka francúzštiny na škole v Annecy. Tento posun inšpiroval jej prvú publikovanú prácu Les Armoires vides (Cleaned Out). Hrdinkou príbehu je Denise Lesur – mladá vysokoškoláčka, ktorá práve išla na potrat. Prostredníctvom tejto postavy autorka rozpráva o svojom vlastnom zážitku s nelegálnym potratom.

The Years
Ernaux AnnieAutorka následne prešla veľmi rýchlo z písania fikcie ku autobiografickým dielam. K zážitku z potratu sa vracia v diele Happening. V knihe Mémoire de fille (A Girl´s Story) spomína, ako po prvýkrát odišla z domu v 18-tich rokoch pracovať do letného tábora. Tu prežila svoje prvé sexuálne skúsenosti a aj traumatický zážitok, kvôli ktorému mala poruchy príjmu potravy.
Autorka ďalej preskúmala svoju ambivalenciu voči manželstvu a materstvu v knihe La Femme gelée (A Frozen Woman), svojho otca ako pracujúceho muža so základným vzdelaním v La Place (A Man´s Place) a boj jej matky s Alzheimerovou chorobu v Une Femme (A Woman´s Story).
V nasledujúcich rokoch napísala Passion simple (A Simple Passion), ktorý sa stal bestsellerom vo Francúzsku. Vykresľuje v ňom napätie medzi tým, čo človek chce a s čím sa uspokojí, rozbíja klišé o aférach priznaním o vlastnom mileneckom vzťahu so ženatým diplomatom. Vydala tiež denník Getting lost, v ktorom hovorí o tejto afére v úplne odkrytej, zraniteľnej podobe.
Opísala aj svoju skúsenosť s rakovinou prsníka v diele L´Usage de la photo (The Uses of Photography).
Od osobných vzťahov sa odpútala písaním románu Exteriors, v ktorom so zápalom zachytáva život na okraji veľkého mesta s celým jeho chaosom a poetikou.
Za najlepší román sa považuje Les Années (The Years) a dá sa opísať ako osobná a kolektívna história povojnového Francúzska. Za tento román získala množstvo ocenení, v neposlednom rade práve Nobelovu cenu za literatúru 2022.
Použitá grafika: Ill. Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach