Prekvapivá a veľmi aktuálna autorská prvotina výskumníčky v oblasti klimatických zmien, udržateľných stravovacích návykov a potravinovej bezpečnosti publikovaná vydavateľstvom Cambridge University Press.
Ak by som sa pokúšala zhrnúť svoj prvý dojem z tejto knihy po jej prečítaní do jedinej vety, poukázala by som na prostý citát z detskej knihy o problematike životného prostredia „The Lorax“, ktorý v jednej z kapitol použila samotná autorka:
„Unless someone like you cares a whole awful lot, nothing is going to get better. It's not.“
Tento výrok z pera svetoznámeho autora detských kníh Theodora Seussa Geisela, ktorý je verejnosti známy skôr ako Dr. Seuss, môže na niektorých pôsobiť príliš pesimisticky a stroho. Napriek tomu ho považujem za veľmi pravdivý vo svojej jednoduchosti.
V dobe, v ktorej sme už aj tak neustále bombardovaní apokalyptickými víziami o budúcnosti našej planéty zo všetkých strán (toľko kníh, článkov, dokumentov, podcastov, vyjadrení vedcov a známych osobností), si môžeme klásť otázku: „Naozaj má význam, aby nám niekto ďalší hovoril, že sa možno vôbec nič na svete neuberá správnym smerom?“
Knihu som otvorila s dávkou skepticizmu.
Autorka totiž hneď v úvode píše, že kniha sa skladá z dvoch základných častí – v prvej časti sa venuje opisu jednotlivých problémov, ktoré sú spojené s klimatickými zmenami a správaním ľudí, kým v druhej časti prezentuje „recepty“, ktoré môžeme nasledovať, aby sme dosiahli v týchto oblastiach pozitívnu zmenu a žili zdravšie ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Rozhodla sa venovať problematike agrikultúry, chovateľstva, odpadov, pandémie, rybárstva, plastov, skleníkových plynov, zániku flóry a fauny, našich súčasných stravovacích návykov a súvisiacej politike.
Recipe for Survival
Hunnes, Dana EllisNa takúto rozsiahlu tému sa mi zdala kniha dosť tenká (234 strán - ak vynechám bibliografické odkazy a poznámky na konci) a podvedome som očakávala, že v podstate povrchným spôsobom zhrnie to, čo už mnohí vieme a maximálne zopakuje odporúčania typu: „...nepoužívajte plasty, nejedzte mäso, jazdite na bicykli, ignoranti...!“, odôvodní to stručne názormi vedcov a nebude sa téme venovať do hĺbky.
Mýlila som sa.
V knihe, samozrejme, nie je zhrnuté všetko z týchto oblastí (to ani nie je jej métou), autorka ale prednostne ozrejmuje tie časti, pri ktorých považuje za dôležité, aby im aj bežní ľudia venovali väčšiu pozornosť a mohli získané vedomosti aplikovať v praxi.
Jej cieľovou skupinou teda nie sú iba študenti odborov zameraných na environmentálne otázky, ale aj širšia verejnosť, preto je podľa mojej mienky písaná tak, aby bola aj pre bežného človeka čitateľnou, bez toho aby strácala svoj vedeckovýskumný efekt.
Svoje tvrdenia a odporúčania autorka prezentuje nielen jednotlivo, aj v širších súvislostiach. Čitateľ získa na mnohé informácie, o ktorých si myslel, že sú mu známe, nový pohľad a pochopí problematiku oveľa komplexnejšie. Zachádza do detailov, nevyjadruje sa vágne, čím je kniha, napriek kratšiemu rozsahu, veľmi faktografická a vytvára obraz, že je postavená na serióznom prístupe k číslam a k vede.
Autorka sa vyjadruje vecne, nemanipuluje zbytočne s emóciami čitateľa, necháva z knihy hovoriť výskum a fakty.
Vysvetľuje napríklad vplyv monokultúr v poľnohospodárstve a zánik živočíšnych druhov na rast množstva infekčných chorôb prenosných na človeka (vrátane ochorenia COVID-19), nespochybňuje vplyv zvyšovania CO2 (oxid uhličitý) v ovzduší na klimatické zmeny, ale zameriava viac pozornosti aj na CH4 (metán) a N2O (oxid dusný), ktoré majú mať podľa výskumov omnoho väčší potenciál prispievať ku globálnemu otepľovaniu a prezentuje rady na ich limitáciu. Objasňuje prečo sú odporúčania na konzumáciu rýb alebo produktov z kravského mlieka nedôvodné a ako produkcia kravského mlieka zvyšuje plytvanie vodou. Venuje sa tiež problematike plytvania jedlom a potrebe správneho spracovávania odpadov. Lepšie ilustruje nebezpečenstvo zániku koralových útesov, zvyšovanie PH oceánov a vplyv vodných zásob na celkový ekosystém. Poukazuje na problémy spojené s rastom populácie a distribúciou potravín a na ich následky v budúcnosti. Neobchádza ani otázku chovu hovädzieho dobytka či otázku vhodnosti/nevhodnosti používania produktov z bavlny a z biorozložiteľných plastov. Spomínané témy sú len zlomkom celkového obsahu knihy, autorka v závere prezentuje v bodoch prehľadné zhrnutie jej myšlienok a odporúčaní.
Kniha je, myslím, dostatočne odborná na to, aby priniesla nové poznatky aj ľuďom, ktorí už majú čo-to o klimatickej kríze načítané, napočúvané či napozerané. Je z môjho pohľadu, t. j. z pohľadu bežného čitateľa, písaná pútavým štýlom, primerane naliehavá a pritom nepôsobí kazateľsky.
Samozrejme, každý, kto knihu prečíta, či už z odbornej alebo laickej verejnosti, si vytvorí vlastný názor, ktorý môže byť odlišný.
Ja ju odporúčam všetkým, ktorí majú záujem zlepšovať svoje vlastné zdravie a zdravie našej planéty - momentálne jedinej, ktorú pre život máme.